Adam Hlovík

*6. marec 1793 - ✝ 29. marec 1851

Adam Hlovík (iné podoby jeho mena: Hlowyk, Hlovjk, Hlovyk) sa narodil 6.marca 1793 v Párnici na Orave. Otec sa volal Ján Smolený-Hlobík (Hlovík) a matka Dorota rod. Melicherčíková. Mal brata Jána, ktorý bol o 11 rokov mladší. Adam Hlovík mal desať detí. Prvé dieťa mal s manželkou Zuzanou Draškóci, ktoré sa narodilo v obci Šváb-olászi, avšak manželka mu zomrela, a tak sa neskôr v roku 1827 v Kladzanoch znova oženil so Zuzanou Frankovou. Do vyšších škôl sa dostal až ako 18-ročný. Najprv začal pravdepodobne študovať v rokoch 1811-1812 na gymnáziu v Banskej Bystrici, o čom píše Ján Kollár vo svojich spisoch s názvom „Pamäti z mladších rokov života“. V roku 1813 sa v júli zapísal na štúdium rétoriky na Reformovanom kolégiu v Debrecíne a v roku 1814 začal študovať teológiu na Prešovskom evanjelickom kolégiu. Po skončení štúdia bol v roku 1819 vysvätený za evanjelického farára Samuelom Sontagom. Jeho prvé pôsobenie bolo vo vtedajšej Bihárkej stolici v obci Šváb-olaszi (tiež známa aj ako Ér-olaszi, dnes je to obec s názvom Olosig v Rumunsku), kde 2. septembra 1819 prijal funkciu evanjelického farára. V Šváb-olaszi pôsobil do roku 1826. Raz ročne chodil aj k evanjelikom do Debrecína, ktorý si ho pochvaľovali a aj vďaka jeho iniciatíve vznikla o niekoľko rokov v Debrecíne matko-cirkev. Koncom roka 1826 Adam Hlovík odišiel do svojho nového pôsobiska do Kladzian neďaleko Vranova nad Topľou. V Kladzanoch pôsobil do roku 1831 a koncom roka, presnejšie 4. decembra 1831 sa Hlovík stal evanjelickým farárom v Giraltovciach. Adam Hlovík sa stal v roku 1836 seniorom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu evanjelickej cirkvi, kde sa začal intenzívnejšie venovať rozvoju školstva. V roku 1850 sa stal členom správnej rady Evanjelického kolégia v Prešove. Počas pôsobenia v Giraltovciach ho navštívil v roku 1842 najvýznamnejší ruský slavista Izmail Ivanovič Sreznevskij. Adam Hlovík bol veľmi aktívny vo svojej činnosti nielen ako evanjelický farár, ale tiež aj na poli národnom. Najvýznamnejším literárnym a kultúrnym dielom Adama Hlovíka je jeho zbierka zemplínskych a šarišských ľudových piesní z rokov 1831 - 1834, ktorá obsahuje 115-125 piesní, ktorú zbieral na podnet Jána Kollára. Pomenoval ju „Nekteré zpevky z okolí Horno-Zemplinského z úst obecného lidu“. Z tejto zbierky zobral Kollár do Národných spievaniek takmer dve tretiny. Je to jediná známa zbierka, ktorá sa ako prameň Národných spievaniek zachovala. Adam Hlovík spolu so svojim bratom Jánom boli členmi spolku Tatrín, kde mali vykonávať určité úlohy. Medzi známe diela Adama Hlovíka patrí cestopisný príspevok s názvom „Cesta na Oblík“, ktorý bol uverejnený v prvom čísle štúrovských Slovenských národných novín v prílohe Orol tatranský z augusta 1845. Zaujímavosťou je tiež Hlovíkov preklad básní od Homéra do šarištiny. Nemenej cenným príspevkom je 5 duchovných piesní Hlovíka, ktorými prispel do Zpěvníka ewangelického z roku 1842. V súčasnom Evanjelickom spevníku sú od Adama Hlovíka uverejnené tri piesne: č. 225 – Sláva Ti buď, Bože náš, č. 347 – Chváľte Hospodina, Darcu štedrej milosti, č. 379 – Od východu jasné svetlo. Hlovík bol v úzkom kontakte s Jonášom Záborským. Jonáš Záborský sa vo vlastnom životopise zmieňuje o Adamovi Hlovíkovi, že „Bol veľký lingvista, hlboký znateľ reči, najmä gréčtiny, muž neobyčajne sčítaný, do vied a umení cele pohrúžený.“ Jonáš Záborský spomína Hlovíka vo viacerých svojich dielach, medzi najznámejšie patrí Záborského poviedka z čias Východoslovenského roľníckeho povstania (1831) s názvom „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“. Adam Hlovík svojou činnosťou výrazne prispel k duchovnému rozvoju giraltovských evanjelikov, bol osobnosťou národných dejín, patril do kollárovskej staršej generácie a znamenite sa snažil rozvíjať celý Šarišsko-zemplínsky seniorát evanjelickej cirkvi.

Ing. Vladimír Švač, PhD.