Počiatky evanjelikov v Giraltovciach je veľmi náročné presne určiť. Avšak existujú niektoré indície, ktoré nám naznačujú, kedy mohli byť prví evanjelici v Giraltovciach. Záviselo to veľmi od toho, k akému náboženskému vierovyznaniu sa pridali šľachtické rodiny v danej obci. Giraltovce i okolité obce (Kračúnovce, Železník, Lužany pri Topli, Lascov a ďalšie) od roku 1449 až po 17. storočie boli vlastníctvom najmä šľachtickej rodiny Šemšeiovcov. Šemšeiovci, ktorí žili v Giraltovciach a okolí sa v druhej polovici 16. storočia priklonili k reformačným myšlienkam a stali sa evanjelikmi. Historické správy z neďalekých obcí nám hovoria o tom, že reformačné myšlienky sa v týchto okolitých obciach ujali už počas druhej polovice 16. storočia. Išlo najmä o obce Chmeľov (evanjelický zbor už v rokoch 1550 – 1560 mal evanjelického farára), Chmeľovec (v roku 1579 už zbor existoval), Kuková (od roku 1560 tu účinkoval evanjelický farár), Kračúnovce (správa o pôsobení evanjelického farára je z roku 1589), Marhaň (v rokoch 1580 – 1590 mali evanjelického farára), Radoma (v roku 1564 tu pôsobil evanjelický farár), Mestisko (v roku 1591 tu vysluhoval služby Božie evanjelický farár). V týchto obciach vznikali evanjelické cirkevné zbory, ktoré mali vplyv aj na rastúci počet evanjelikov v Giraltovciach. Tieto severovýchodné šarišské obce zase boli ovplyvnené dianím v slobodných kráľovských mestách, akými boli najmä Bardejov a Prešov. Prvou silnou baštou evanjelikov v Šarišskej stolici bol Bardejov, pričom správy o reformácii dorazili k Bardejovčanom už koncom roka 1517 a k týmto reformačným myšlienkam sa hlásili už v rokoch 1520 – 1524. V tých rokoch vznikol v Bardejove evanjelický cirkevný zbor. Podobne veľmi skoro prijali reformačné myšlienky aj v ďalšom slobodnom kráľovskom meste v Prešove; tu vznikol cirkevný zbor v roku 1531. Po prijatí Stöcklovho vyznania viery Confesio Pentapolitana piatimi slobodnými kráľovskými mestami v roku 1549 sa toto vyznanie rozhodlo prijať v roku 1564 aj niekoľko ďalších šarišských cirkevných zborov, medzi nimi boli aj evanjelické zbory v Kukovej a Radome. Tieto obce sa nachádzajú iba pár kilometrov od Giraltoviec, takže správy o týchto udalostiach sa určite dostali aj ku Giraltovčanom, resp. giraltovským šľachticom. V Prešove na synode v októbri 1579 bolo vyznanie viery znovu prijaté a podpísané tentokrát už všetkými šarišskými šľachticmi. Predpokladáme, že medzi šľachticmi, ktorí podpísali toto vyznanie viery boli aj šľachtici (Šemšeiovci) z Giraltoviec a susednej obce Kračúnovce, keďže aj tam mali svoje majetky. Práve túto udalosť môžeme považovať za počiatky náboženského vývoja Giraltovčanov v duchu reformačných myšlienok. V tom čase v Giraltovciach kostol ešte nebol, no v Kračúnovciach jestvoval kostol už od začiatku 15. storočia, a tak sa počiatočné evanjelické náboženské dianie sústredilo práve do tejto obce.

Na základe týchto dejinných udalostí predpokladáme, že v Giraltovciach a v blízkych susediacich obciach Kračúnovce, Železník, Mičakovce, Lužany pri Topli mohli byť prví evanjelici už v rokoch 1570 – 1580. Koncom 16. storočia bol v Kračúnovciach evanjelický cirkevný zbor s vlastným farárom, kostolom a farou, neskôr tu pôsobil aj učiteľ. Prvým známym evanjelickým farárom v kračúnovskom cirkevnom zbore bol Matúš Srogocius, ktorý tu pôsobil už v roku 1589. Giraltovce boli teda od konca 16.storočia evanjelickou filiálkou matkocirkvi v Kračúnovciach a na začiatku 17. storočia boli Giraltovce už čisto evanjelickou obcou. V rokoch 1650 – 1654 si vďaka evanjelickému šľachticovi a giraltovskému patrónovi Jánovi Šemšeimu postavili v Giraltovciach kostol s vežou hneď vedľa kaštieľa z roku 1619, ktorý patril Štefanovi Šemšeimu, ktorý v roku 1624 pozval za evanjelického farára do Kračúnoviec Andreja Radvanského. Po postavení evanjelického kostola v Giraltovciach chodieval občasne evanjelický kňaz z Kračúnoviec vysluhovať služby Božie aj do Giraltoviec. Ba dokonca existuje správa, že v Giraltovciach už v roku 1666 pôsobil učiteľ menom Viliam Dancius, ktorý pôsobil aj v iných obciach. Začiatkom 18. storočia presnejšie v roku 1716 vznikol v Giraltovciach evanjelický cirkevný zbor (matkocirkev) a celé evanjelické dianie sa z pôvodnej matkocirkvi Kračúnovce presunulo do Giraltoviec. Hlavným dôvodom bolo to, že evanjelický farár-konsenior Juraj Fábri musel opustiť kračúnovskú faru i kostol, ktorý v tom čase za neľahkých okolností prešiel do rúk rímskokatolíkov a patrí im dodnes. Farára Fábriho prichýlila vo svojom giraltovskom kaštieli ďalšia významná evanjelická šľachtická rodina Sirmaiovcov. Jeden z členov rodiny plukovník Tomáš Sirmai sa od roku 1717 stal dozorcom nového giraltovského cirkevného zboru. Bol synom známeho a horlivého inšpektora prešovského evanjelického kolégia, účastníka ružomberskej synody v roku 1707 a dozorcu kračúnovského cirkevného zboru v rokoch 1683 – 1717 Mikuláša Sirmaiho a matky Anny rod. Šemšeiovej, ktorá pochádzala z Giraltoviec. Patrónmi a ochrancami Cirkevného zboru v Giraltovciach boli od počiatkov najmä šľachtické rodiny Šemšeiovcov, Sirmaiovcov, Podturňaiovcov, Súľovskovcov, Bánovcov a ďalších.

Spomenieme ešte ďalšie dve historické udalosti, ktoré sa udiali v giraltovskom cirkevnom zbore. Boli to udalosti stavebného charakteru: v prvom prípade šlo o rozsiahlu barokovo-klasicistickú prestavbu pôvodného evanjelického kostola, ktorá sa realizovala v roku 1798 a v druhom prípade to bola prestavba staršej renesančnej veže kostola pochádzajúcej z roku 1654, ktorá bola klasicisticky reštaurovaná v roku 1810.

Medzi najvýznamnejších evanjelických farárov-seniorov, ktorí pôsobili v Giraltovciach v 18. resp. 19. storočí boli Imrich Berzevický (od r. 1766 do r. 1783), Michal Staník (od r. 1808 do júla 1822), Adam Hlovík (od decembra 1831 do marca 1851), ale pozornosť si zaslúžia aj ďalší farári ako napr. Martin Kordoš, ktorý sa zaslúžil o rozsiahlu prestavbu kostola alebo aj Andrej Barthó, ktorý v 20. storočí v Giraltovciach pôsobil dlhých 48 rokov.

Chronologický prehľad dejinných udalostí v CZ Giraltovce

1570 - 1580 – počiatky šírenia reformačných myšlienok a prví evanjelici v Giraltovciach a Kračúnovciach

1589 – prvý známy evanjelický farár Matúš Srogocius pôsobiaci vo vtedajšej matkocirkvi v Kračúnovciach, kam patrili aj giraltovskí evanjelici

1619 – evanjelický šľachtic Štefan Šemšei si postavil v Giraltovciach kaštieľ

1650 - 1654 – začala sa stavba evanjelického kostola v Giraltovciach s plochou tvaru štvorca; postaviť ho dal dozorca zboru a tunajší evanjelický šľachtic Ján Šemšei. V tom čase pôsobil v kračúnovskej matkocirkvi evanjelický farár Ján Fabiani, od roku 1666 bol konseniorom pre Zemplín v rámci Šarišsko-zemplínskeho seniorátu.

1654 – postavená veža kostola a zakúpený zvon, ktorý odlial Juraj Wierd v Prešove; v tomto roku bol evanjelický kostol posvätený v deň pamiatky narodenia Jána Krstiteľa (24. jún)

1666 – Viliam Dancius pôsobil určitý čas ako učiteľ v Giraltovciach, ale aj v iných obciach; Železník sa v tomto roku spomína ako filiálka kračúnovského cirkevného zboru.

1668 – úplné dokončenie stavby kostola; patronát nad stavbou držali Ján Šemšei a jeho syn František

1699 - 1700 – superintendent Jakub Zabler st. v tom čase jediný superintendent v Evanjelickej cirkvi a.v. v Uhorsku, tajne ordinoval v Giraltovciach 23 evanjelických farárov. Ukrýval sa aj v Mníšku nad Hnilcom, Kukovej a Želmanovciach až do roku 1703, kde taktiež ordinoval novokňazov.

1716 – založenie nového Evanjelického cirkevného zboru (matkocirkvi) v Giraltovciach farárom-konseniorom Jurajom Fábrim, ktorý bol vyhnaný rímskokatolíkmi z Kračúnoviec. Fábri pochádzal z Koceľoviec z regiónu Gemer.

1717 – nový evanjelický farár Juraj Števonka, rodák z Párnice, začal písať matriky giraltovského cirkevného zboru; prvým giraltovským zborovým dozorcom sa stal plukovník Tomáš Sirmai, ktorý sa narodil v roku 1688 v Chmeľove

1720 – vznikla evanjelická škola v Giraltovciach, na ktorej bol prvým učiteľom Ján Ňári

1727 – bol zakúpený ďalší zvon, ktorý odlial Ján Gottlieb Bienstock v Prešove

1741 – uskutočnila sa 16. februára v Giraltovciach v dome šľachtickej rodiny Sirmaiovcov voľba superintendenta Potiského dištriktu Juraja Ambróziho, štítnického farára

1741 – šľachtic Štefan Szabó daroval cínový tanier na krstenie, ktorý sa zachoval dodnes

1743 – kanonická vizitácia, zbor navštívil superintendent Juraj Ambrózi

1750 – v Banskej Bystrici bola vyrobená krstiteľnica, ktorú darovali šľachtic Andrej Podturňai a jeho manželka Anna rod. Sirmaiová

1780 – počas pôsobenia farára-seniora Imricha Berzevického, rodáka zo Šariša (dnes Veľký Šariš) sa postavila prvá evanjelická fara v Giraltovciach s dvoma izbami, kuchyňou, komorou a izbou pre čeľaď a s jednou pivnicou

1782 – veľká slávnosť v Šarišskej stolici usporiadaná 7. februára v Giraltovciach na počesť vyhlásenia Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. (patent bol vyhlásený 25. októbra 1781)

1798 – rozsiahle stavebné úpravy kostola, jeho predĺženie a zväčšenie; postavilo sa auditórium („chyžka“) pre šľachticov a sakristia. Vytvorila sa polkruhová časť presbytéria s novým oltárom, postavila sa kazateľnica a zakúpil sa nový organ, ktorý daroval šľachtic Andrej Podturňai. V tom čase pôsobil v Giraltovciach evanjelický farár Martin Kordoš, ktorý tu bol 25 rokov od r. 1783 až do svojej smrti v roku 1808.

1799 – posvätenie nového rozšíreného kostola superintendentom Samuelom Nikolaim dňa 6. januára

1806 – kanonická vizitácia, zbor navštívil superintendent (biskup) Samuel Nikolai

1808 – stavba novej evanjelickej školy s dvoma izbami pre bývanie a kuchyňou, ktorá slúžila aj ako učebná miestnosť

1810 – reštaurovaná renesančná veža kostola; v tom čase pôsobil v Giraltovciach evanjelický farár-senior Michal Staník pochádzajúci z Veličnej; zomrel v roku 1822 v Giraltovciach

1826 – kanonická vizitácia, zbor navštívil superintendent Pavol Jozeffy

1830 – šľachtici a patróni zboru Ján Sirmai a Andrej Súľovský darovali cirkevnému zboru pečatidlo, na ktorom je vyobrazený Ján Krstiteľ, ktorý krstí Krista; v tom istom roku sa opravovala fara

1842 – giraltovskú faru navštívil významný ruský slavista Izmail Ivanovič Sreznevskij a stretol sa s farárom-seniorom Adamom Hlovíkom, párnickym rodákom, ktorý zomrel v Giraltovciach v marci 1851

1848 – na evanjelickej škole začal učiť Samuel Droppa, ktorý tu pôsobil 50 rokov až do roku 1898

1857/8 – pribudovanie osobitnej učebnej miestnosti na severnej strane školy

1861 – na severnej strane bola fara od základov znovu postavená

1863 – kanonická vizitácia, zbor navštívil biskup Karol Máday

1865 – urobila sa nová strecha na fare

1873 – kúpený malý luster, ktorý bol v strede kostola; luster bol odliaty z cínu, celý pozlátený a bol určený pre 12 sviečok

1879 – škola dostala novú strechu

1884 – kanonická vizitácia, zbor navštívil biskup Štefan Czékus

1900 – zanikla evanjelická škola a vznikla štátna ľudová škola zlúčením evanjelickej a židovskej školy

1909 – do cirkevného zboru prišiel 9. decembra farár Andrej Barthó, ktorý pochádzal z obce Likier (dnes časť Hnúšte); pôsobil tu 48 rokov (do jari roku 1958)

1910 – zadovážil sa jeden veľký luster do kostola

1911 – stará fara bola až po základy zbúraná a postavená nová, v ktorej boli štyri izby, kancelária, kuchyňa, „piklet“ (alebo aj „prikľet“, čo je predná izba v dome, pitvor), komora a sypanec

1913 – postavený bol nový murovaný plot pozdĺž farskej záhrady na južnej strane

1916 – opravený učiteľský byt, ktorý bol zničený vojskom počas 1. svetovej vojny, ktoré tam malo kone

1917 – dňa 15. mája bol pre vojenské účely odobratý jeden zvon (z roku 1727)

1918 – pre vojenské účely boli zobraté aj píšťaly z organa

1921 – postavený bol nový murovaný plot okolo kostola

1922 – postavený bol nový kamenný oltár

1923 – zadovážený nový 209 kg vážiaci zvon odliaty v Košiciach u bratov Buchnerovcov

1926 – kanonická vizitácia, zbor navštívil 20. júna biskup Jur Janoška

1928 – kúpený nový organ, ktorý posvätil senior Július Hajdu

1932 – zadovážené vežové hodiny

1937 – na Obecnom zjazde evanjelickej mládeže sa 17. októbra v Giraltovciach zúčastnil aj biskup Vladimír Pavel Čobrda

1950 – opravený a 9. júla znovu posvätený giraltovský kostol za prítomnosti seniora Michala Doliaka

1958 – prišiel do zboru iliašovský rodák, evanjelický farár Ján Štrauch, zomrel v roku 1988

1974 – dokončená stavba novej fary

1979 – podpísaná zmluva o odpredaji cirkevného pozemku národnému podniku Kožiarske závody Liptovský Mikuláš pre účely stavby novej materskej škôlky nachádzajúcej sa vedľa evanjelickej fary

1983 – dokončila sa generálna oprava kostola a 20. novembra kostol znovu posvätil biskup Východného dištriktu Július Filo st.; rodina Jána Rubisa zo Železníka darovala oltárny obraz, ktorý je tam dodnes

1985 - 1987 – oprava kostolnej veže

1988 – príchod nového evanjelického farára Jozefa Juházyho, ktorý pochádza zo Smižian, predtým pôsobil 8 rokov v neďalekom Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Kuková; svoju kňazskú službu v giraltovskom cirkevnom zbore ukončil 11. marca 2014 odchodom do dôchodku

1996 – odhalenie pamätnej tabule Adamovi Hlovíkovi na kostole v Giraltovciach; založenie zborového časopisu Evanjelický Občasník; založenie evanjelickej diaspory vo Svidníku

1997 – prvé rozhlasové vysielanie služieb Božích z Giraltoviec (23. februára); položený základný kameň železníckeho kostola, ktorý 25. augusta posvätil senior ŠZ seniorátu Boris Mišina

2001 – posvätenie novopostaveného evanjelického kostola vo filiálke Železník dňa 6. januára; posviacku kostola vykonal biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Ivan Osuský

2002 – postavená bola zborová chata s prístreškom v lese v Kobylniciach

2004 – spomienková slávnosť pri 350. výročí posvätenia giraltovského kostola (1654)

2006 – odhalenie sochy evanjelického farára-seniora Adama Hlovíka na námestí v Giraltovciach

2011 – generálna oprava interiéeru kostola a jeho okolia; spomienková slávnosť pri 180. výročí príchodu Adama Hlovíka do Giraltoviec za účasti generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika

2012 – vyšla kniha o živote a diele Adama Hlovíka od Vladimíra Švača; koncom roka pri pamiatke úmrtia farára-seniora Michala Staníka bol pri giraltovskom kostole vysadený strom reformácie

2012 - 2014 - generálna oprava fary v dvoch etapách (zateplenie budovy, stavebné úpravy a opravy interiéru, presvetlenie okolia fary a iné)

2014 – v auguste prišiel do cirkevného zboru nový evanjelický farár Martin Fečko pochádzajúci z Čierneho nad Topľou, predtým pôsobil 12 rokov v Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Spišská Belá

2016 – prvé televízne vysielanie služieb Božích z Giraltoviec na Veľký piatok 25. marca; v lete a začiatkom jesene sa vykonala prestavba priestoru okolo oltára a opravil sa organ v giraltovskom kostole; vo Svidníku sa konala spomienková slávnosť pri 20. výročí založenia tunajšej evanjelickej diaspory, na ktorej sa zúčastnil biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku Slavomír Sabol

2017 – dňa 8. októbra počas zborového dňa bola odhalená pamätná tabuľa pri príležitosti 500. výročia reformácie a 250. výročia narodenia evanjelického farára - seniora Michala Staníka, ktorý pôsobil v Giraltovciach

Kňazi pôsobiaci v našom cirkevnom zbore

Giraltovce boli od konca 16.storočia až do roku 1716 filiálkou kračúnovskej matkocirkvi. Od roku 1654, keď bol postavený v Giraltovciach kostol, evanjelickí farári prichádzali aj do Giraltoviec na služby Božie. V roku 1716 sa Giraltovce stali matkocirkvou. Odvtedy tu pôsobili títo evanjelickí farári:

Zboroví dozorcovia

Cirkevní učitelia a kantori

Spracoval> Ing. Vladimír Švač, PhD.