Ich neodmysliteľnou súčasťou bol reformátor Dr. Martin Luther. Jeho učenie založené na Písme si postupne osvojili kresťania v mnohých krajinách a dostalo sa až k nám. Na tomto základe vznikla aj naša evanjelická cirkev.

Už 500 rokov si 31. októbra pripomína značná časť kresťanov udalosť, ktorá zasiahla ľudstvo nebývalým spôsobom. V ten deň v roku 1517 pribil augustiniánsky mních Martin Luther na bránu kostola vo Wittenbergu 95 téz, aby tak rozprúdil diskusiu o odpustkoch a iných teologických otázkach.

Nie je v našej cirkvi taký cirkevný zbor, ktorý by si toto významné výročie nepripomínal a nešíril myšlienky reformácie nielen medzi svojimi členmi. My sme si Dr. Martina Luthera a jeho učenie pripomínali počas celého roka. Všetky tohtoročné cirkevné aktivity sa niesli v znamení veľkého výročia veľkej udalosti, ktorá nás priblížila k poznaniu učenia o Božej milosti.

Nemenej slávnostné boli aj služby Božie v deň reformácie, keď sa  kostoly bohato zaplnili tak v Železníku, ako aj v Giraltovciach. V Železníku poslúžili deti z detskej besiedky a v Giraltovciach zborový spevokol, ktorý bol jedinečný a pripravený pre túto slávnosť. Hudobným programom poslúžili aj učitelia zo ZUŠ z Hanušoviec nad Topľou. Akordeón, gitara a flauta rozozvučali kostoly a poukázali na Lutherov odkaz, že popri slove Božom je hudba jedným z najkrajších a najnádhernejších darov Božích, jedným z najlepších umení. Príbeh Dr. Martina Luthera, jeho významné zlomové životné okamihy, spojil do kázne brat zborový farár. Nebol to životopis významnej osobnosti, bolo to zastavenie sa  pri životných rozhodnutiach muža, ktorý dal ľudstvu reformáciu a tá  otvorila kresťanom cestu k lepšiemu poznaniu slova Božieho.

V záverečnej časti slávnostných služieb Božích v obidvoch kostoloch odovzdali zborový farár a zborový dozorca ďakovné listy k 500. výročiu reformácie  za aktívnu a obetavú prácu v našom cirkevnom zbore všetkým súčasným aj bývalým presbyterom a funkcionárom, ktorí ochotne prijali službu v našom zbore. Verím, že všetkých oslovených to príjemne poteší a zahreje pri srdci.

Pri záverečných slovách našej hymny si určite každý spomenul na autora Dr. Martina Luthera, na jeho dielo, na učenie ktoré zmenilo svet, ale aj na silu tých slov a na to, kto je naším hradom prepevným. Je to Pán Boh náš.