Ráno o siedmej sme nasadli do autobusu, ktorý bol zaplnený do posledného miesta. Po úvodnej modlitbe brata farára Martina Fečka autobus nabral smer – Vysoké Tatry – Starý Smokovec. Celou cestou autobusom zneli radostné spevy. V Starom Smokovci nás privítalo krásne slnečné počasie. Na Hrebienok sme sa všetci vyviezli lanovkou, takže až potom začala „piánko turistika“ k Reinerovej útulni, kde sme sa aj telesne posilnili a tak mohli pokračovať ďalej k Studenovodským vodopádom. Tam sa nám naskytli nádherné výhľady na našu krásnu slovenskú Božiu krajinu. Mnohí sme si otestovali  aj svoju kondíciu. So slnečnými lúčmi, ktoré nás hriali na tvári, ale hlavne s dobrým pocitom z prekonania seba samého, ktorý nás hrial pri srdci, sme sa lanovkou vrátili dole do Starého Smokovca, aby sme pokračovali v druhej etape nášho výletu na Štrbské Pleso. Štrbské Pleso nás však privítalo čiernymi mrakmi, z ktorých sa onedlho spustil hustý dážď, takže veľa krás z tohto kúta Tatier sme už nestihli prejsť. Každý z nás si hľadal vhodnú skrýšu, kam by sa ukryl a prečkal v suchu výčiny júnového počasia. Náš výlet však ešte nekončil – na večeru sme sa zastavili na Spišskom salaši, kde si každý mohol pochutiť na svojom obľúbenom jedle. Posilnení jedlom, ale hlavne zážitkami zo spoločne stráveného dňa sme večer šťastne dorazili domov.
Hymnu výletu „Vďaka Ježiš, vďaka za dnešný deň“ som si doma pospevovala ešte aj nasledujúce dni, keďže som bola vďačná Pánu Bohu, že som mohla tento deň stráviť s úžasnými ľuďmi a že sa náš výlet aj napriek obávanému zlému počasiu vydaril.